Slávia by sa dala považovať za najväčšiu kaviarenskú pýchu Košíc. Prerábka a znovuotvorenie boli pre samotné centrum veľkou udalosťou, pretože daný objekt je reprezentantom a dodáva okoliu na prestíži. Celí vzrušení sme sa rozhodli do budovy vstúpiť a presunúť sa späť v čase na začiatok 20. storočia.
Chrám pre klasikov
Už vonkajšia fasáda ohuruje – obrovské okná s dreveným ornamentom, atraktívne osvetlenie vo fialových odtieňoch, priečelie s množstvom malieb – to všetko človeka láka vstúpiť dnu. Vo vnútri je to rovnaký estetický zážitok. Secesný interiér sa snaží o vernú reprodukciu starej luxusnej kaviarne z rokov 1900 a svojou atmosférou vás tam zaručene dostane. Hudba na štýl Big Band len podporuje miestneho ducha. Medzi farbami dominujú čierna, biela, zlatá a tmavohnedé drevo. Studený interiér zútulňuje osvetlenie, ktoré je príjemne tlmené. Z každej strany tu na vás dýcha luxus a aj istá škrobenosť. Bol som nadšený z obrazov, ktoré tu visia, konečne niekde trafili klinec po hlavičke. Od impresionizmu až po secesných klasikov, akými bol Alfonz Mucha. Jedna zo stien je vyzdobená obrovskou maľbou v jeho štýle. Jediná vec, ktoré kúsok rušila miestnu tematiku boli drobné červené črepníky na stoloch. Oceňujem prítomnosť živých kvetov, ale dizajn tejto kvetinovej výzdoby pôsobil lacno a vôbec nešiel ruka v ruke zo zvyškom.
Kráľovná horkosti
Slávia funguje takisto ako reštaurácia, čiže tu nájdeme aj širokú ponuku jedál. Tým sa však nebudeme venovať a budeme sa držať nápojového lístka a primárne káv. Okrem základnej ponuky tu máme aj viedenskú, írsku či sirupmi ochutenú kávu. Nechýba ani Corretto, ktorého chuť je obohatená grappou. Svoj klasický punc si kaviareň zachováva aj vo výbere miešaných drinkov – nechýbajú tu evergreeny ako Manhattan, Cosmopolitan či Margarita. Kávičkárov by mohli zaujímať aj kokteily s espressom. Čo mi prišlo kúsok zvláštne, bola výrazná opotrebovanosť menu, ktorá akosi nezodpovedala škrobenosti okolia.
Objednali sme si cappuccino a viedenskú kávu. Naservírovanie bolo klasické, nezaznamenal som žiadne umelecké počiny (ktoré som v kútiku duše očakával). Samotné cappuccino malo pomerne slabú penu, ktorá sa rýchlo strácala. Chuť samotnej kávy bola výnimočne horká. Po ochutnaní viedenskej kávy som ostal horkosťou až zarazený, netuším, či som vôbec pil niečo, čo by tomu mohlo konkurovať. Žiadna iná chuť nebola schopná preraziť pri dominancii horkosti. Ak patríte medzi fanúšikov, lepšieho miesta niet, pre mňa to však pozitívom nebolo – žiadna čokoládovosť, krémovosť, ovocný nádych, kyslosť, nič. Proste bola nadmerne horká, to je všetko. Značka kávy: Izzo
Navyše netuším, kde bol problém, ale cukor sa nie a nie rozpustiť ani po starostlivom miešaní.
Pokrokové tváre
Personál je v tejto recenzii pomerne dôležitý bod. Keďže sa nachádzame v nóbl podniku, obsluha musí byť takisto nóbl. Pokrmy vám donesú jedine po nasadení bielych rukavičiek. Takisto by som rád poznamenal, že emócie sa asi pri dôstojnom čašníkovi nenosia – dámy, ktoré sa premávali po rajóne boli úplne pozbavené všetkých tvárových prejavov emócii. Ich prístup bol extrémne chladný. Pochopiteľne v podniku tohto rázu nebudeme očakávať žiadnu familiárnosť, ale toto bolo už priveľa. Navyše mám pocit, že sa s touto atmosférou „na vysokej nohe“ zžili až príliš. Snažia sa vyhýbať očnému kontaktu aj keď s nimi práve hovoríte. Na vaše „ďakujem“ sa tu automaticky nereaguje verbálnou odpoveďou, alebo aspoň neverbálnym úsmevom. Z personálu som mal pocit, že mi potrebujú dokázať, že sa nehodím do tunajšej spoločnosti. Čašníčky sa po priestore premávali ako také pávy, brada hore, vystretá, krkom hýbali iba minimálne a dôsledkom toho sme sa asi 20 minút márne snažili zaujať ich pozornosť, aby nám doniesli účet. Úplne sa vyhýbali pohľadu na nás a neznepokojovalo ich ani to, že už pomerne dlhý čas sedíme „na sucho“. Zlatým klincom bolo, že ich prístup nebol ani zďaleka univerzálny – nemecky hovoriaca skupina za nami dostala aj nejaké tie zdvorilé úsmevy a takisto aj frekventovanejšie „obletovanie“. Asi už na prvý pohľad mali tučnejšie peňaženky s väčším potenciálom na tringelt.
Hodnotenie:
- Prostredie: 4,5/5
- Káva: 3/5
- Personál: 2/5
- Celkovo: 3,5/5
Moje počiatočné rozčarovanie z legendárnej kaviarne s perfektnou atmosférou sa pomerne rýchlo rozplynulo kvôli obsluhe. Po vstupe a usadení máte pocit luxusu, výnimočnosti a dôležitosti, miestny personál vás však nezabudne vytrhnúť zo snívania a uzemniť. Je ich hrdý a miestami až namyslený či snobský prístup prítomný pod záštitou profesionálnosti? Nie je viac profesionálne, keď žobrák za rovnaké peniaze dostane rovnaké zaobchádzanie ako zbohatlícka rodinka? A možno toto snobstvo má tiež len dotvárať atmosféru podniku. Je pochopiteľné, že ceny za drinky a jedlá sú vysoké, na moje prekvapenie však káva stojí menej ako v okolitých podnikoch! Možno je to zapríčinené tým, že nebola vôbec chutná. Napriek všetkému Sláviu odporúčam navštíviť už len pre ten zážitok a miestneho secesného ducha. Nie som veľmi motivovaný podnik opätovne navštíviť, asi ostanem len pri doterajšom kochaní sa architektúrou.
