V košickom centre sa nachádza kopa malých skromných kaviarní, ktoré majú obvykle svoje čaro a komornú atmosféru. Príkladom je Campanello, ktoré sa skrýva na úzkej Zvonárskej ulici. Poďme si ho otestovať.
Nevyužitý potenciál
V priestore je zachovaných mnoho pôvodných prvkov, ktoré dýchajú dobami minulými. Ako príklad by som uviedol krásnu drevenú podlahu, roztomilé okenice, ktoré nájdeme vo väčšine slovenských dedinských domoch, strop s trámami alebo stĺpy, ktoré strop podopierajú a zároveň pôsobia ako zaujímavý element. Tieto predpoklady na originály interiér s rustikálnou až rozprávkovou atmosférou však neboli naplnené.
Po stenách visí kopa obrovských malieb, ktorých farby sú oku nepríjemné a vyzerajú gýčovo. Zarámovanie do tmavého dreva ladiaceho s podlahou by isto pomohlo. Jednotlivé kusy nábytku nepôsobia súrodo a nedá sa tu vytiahnuť hlavná téma interiéru. Nájdeme tu jedno veľké posedenie pozostávajúce z dvoch zelených rustikálnych kresiel a gauča na taký ten šľachtický štýl. Kožené stoličky, ktoré sa do kaviarne snažili dopasovať vyzerajú veľmi nudne a staromódne – nie však dosť staromódne, aby sa dali považovať za retro či vintage.
Nájdeme tu zopár milých nápadov (srdiečka na oknách, gombíky ako dekorácia na vázičkách), ktoré bijú do rustikálnej romantiky, zvyšok však nie je kompaktný. Mrzí ma, že kaviareň nevyužila potenciál, ktorý má. Stačilo by pár kúskov vymeniť a zvoliť jednotný štýl.
Okrem estetiky by som chcel upozorniť na to, že teplotu pod 20°C neocení mnoho zákazníkov, takisto vás prosím, zakúrte na toaletách.
Káva je vodnatá
Originalita ponuky isto nie je niečo, čím by sa Campanello snažilo prilákať zákazníka a odlíšiť sa od konkurencie. Stavili tu viac-menej na klasiky, k čomu nemám výhrady, veď kvalita > kvantita. Vždy si tu môžete dať viedenskú či írsku kávu, cider, pivko alebo aj zákusok. Kaviareň ulahodí aj milovníkom sladkého – nechýbajú ani kávy ochutené topingom. Z vkusného nápojového lístka som si nakoniec vybral cappuccino.
Naservírovanie bolo pekné, páčili sa mi šálky. Pena bola však veľmi slabá, nízka a tekutá. Stekala z lyžičky, mlieko bolo nedostatočne napenené. Čo sa samotnej kávy týka, bola veľmi nevýrazná, neprerážala ani horkosť, ani kyslosť, ani mliečna chuť. Asi najdominantnejším komponentom bola voda.
Celá káva chutila akoby bola príliš zriedená, plus bola nepríjemne horúca – hlavne cappuccino by nemalo na jazyku po uchlipnutí páliť. Značka kávy: Don Cortez.
Pán čašník, ktorý nás obsluhoval bol veľmi sympatický, milý a rýchly – bodaj by nie, keď sme boli jediní návštevníci kaviarne.
Hodnotenie:
- Prostredie: 2,5/5
- Káva: 2/5
- Personál: 4/5
- Celkovo: 3/5
Campanello ma po mojej návšteve veľmi nenadchlo. Laicky zariadený interiér, nevýrazná chuť kávy a zima ako v psinci z podniku isto nevytvoria obľúbenú kaviareň. Žeby to bol dôvod, prečo zívala prázdnotou v čase obeda? Je nutné si uvedomiť, že konkurencia je v centre Košíc silná a tak je potrebné sa nejak vymedziť, vyšpecifikovať, odlíšiť sa. Samotný priestor skrýva taký potenciál, že ja sám som podnik takmer kúpil, prosím, využite ho.
V každom prípade Campanello ponúka súkromie, inštrumentálnym jazzom doplnenú komornú atmosféru a istú skromnosť, preto je moje odporúčanie namierené pre introvertov a spoločensky unavených ľudí, ktorých nebaví prekrikovať okolité stoly pri rozhovore.
Zvonárska 134/6, 040 01 Košice
