Kávu pijeme už stovky rokov, pričom prvé zmienky o našom obľúbenom nápoji sa datujú do 15. storočia. Európania sú vášnivými nadšencami kávy. Medzi najplodnejšie krajiny na svete, ktoré pijú kávu, patrí Fínsko, Nórsko a Švédsko, kde každý rok vyprodukujú viac ako 8 kg tejto potraviny na osobu. Podľa medzinárodnej organizácie produkcie kávy na svete to ročne predstavuje až deväť miliónov ton po celom svete.
Čo ak jedného dňa náhle zmizne naša schopnosť pestovať túto tak veľmi obľúbenú plodinu?
Faktom naozaj zostáva skutočnosť, že budúcnosť bez kávy je realitou, ktorej budeme pravdepodobne čeliť všetci, pretože hrozí, že zmena podnebia natrvalo naruší jej zložitý dodávateľský reťazec. Produkcia nie je ohrozená ani tak postupným zvyšovaním celkových teplôt, ale neuveriteľnými zmenami a prudkými výkyvmi počasia. Existujúce odrody kávy bojujú s extrémnymi teplotami, čo vedie k poklesu výťažkov z kávy, ktoré môžu viesť k tomu, že poľnohospodári nedokážu udržať krok s obrovským dopytom po tomto kávovom nápoji.
My v Európe a vysoko vyspelých krajinách možno prídeme o svoju rannú dávku kofeínu, ale pre 125 miliónov ľudí, ktorí sú od kávy závislí čo sa týka ich živobytia, by sa mohli následky zmeny podnebia ukázať ako katastrofálne. 80 percent kávy predanej na celom svete sa pestuje na farmách menších ako 2 hektáre v Afrike, Latinskej Amerike a Ázii.
Napriek tomu, že káva je najobľúbenejším nápojom na svete, len málokto z týchto farmárov si naozaj aj za to, čo predá, aj skutočne zarobí. Trh kávy patrí medzi nestabilné trhy, kde ceny každoročne výrazne oscilujú, čo značne sťažuje zabezpečenie stabilného príjmu. Ceny závisia od poveternostných podmienok. Faktom je, že rastúca nepredvídateľnosť je pre pestovateľov veľkým problémom.
Regióny v Afrike sú ideálne na pestovanie kávy, pretože majú podnebie, kde sa takéto búrlivé zmeny počasia neobjavujú veľmi často, no nedávne zrážky sa stali veľkým problémom. V mnohých horských oblastiach, kde sa pestuje káva, je problém s prísunom vody a spoľahlivé poveternostné podmienky sú pre výrobcov takmer nevyhnutnosťou. Pestovatelia potrebujú aj neustále suché obdobie, aby mohli kávové zrná pred pražením vysušiť. Takéto sušenie sa väčšinou nerobí len vonku pôsobením slnečného tepla.
Začiatkom roku 2020 viedli záplavy sezónnych zrážok k povodniam vo východnej Afrike, kde je pestovanie kávy veľmi rozšírené. Ide o obdobie, kedy sú kávové zrná vysušené a drobní farmári sa usilovne snažia úrodu zachrániť skôr, ako im dážď spôsobí plesne. Suchá v období, ktoré malo byť obdobím dažďov, ovplyvnili aj výnosy v posledných rokoch, pretože neobvyklé počasie sa v dnešnej dobe už stáva normou. Nič z toho nenaznačuje dobrú budúcnosť kávy ani dobrú budúcnosť pre 25 miliónov rodín z chudobných oblastí, ktoré prežívajú práve vďaka našim kofeínovým zlozvykom.
V Peru, kde sú plodiny obzvlášť citlivé na zmenu podnebia, sa poľnohospodári postupne presúvajú stále vyššie do hôr. Miestna nadácia pre podporu poľnohospodárov ponúka týmto pestovateľom spoľahlivú cenu a podporuje vytváranie družstiev.
Kávovníky postupne vyhynú
Odlesňovanie, zmena podnebia a rýchle šírenie chorôb majú vplyv aj na rastliny, ktoré pestujeme pre svoje ranné prebudenie. Na zoznam ohrozených druhov bol pridaný predok prvej pestovanej kávy a londýnski vedci tiež zistili, že vyhynutie hrozí viac ako polovici všetkých druhov divokej kávy. V súčasnosti sa globálny obchod s kávou spolieha iba na dve odrody, Arabicu a Robustu. Keďže sa účinky zmeny podnebia zhoršujú, divoké druhy kávy by mohli byť odpoveďou na vytváranie rastlín, ktoré prežijú extrémne horúce a vlhké podmienky. Na rozdiel od tých, ktoré pestujeme stovky rokov, majú tieto prirodzene vyvinuté odrody väčšiu biodiverzitu, vďaka čomu sú oveľa odolnejšie. Je preto potrebné spomaliť environmentálne zmeny, aby sme neohrozili ich vyhynutie. Podľa londýnskych vedcov by ich vyhynutie spôsobilo to, že poľnohospodári by mali len veľmi malú šancu prispôsobiť sa nevyhnutnostiam klimatickej krízy.
Doktor Aaron Davis, vedúci výskumu kávy v londýnskej spoločnosti Kew, vysvetlil, že šľachtenie nových druhov kávy by mohlo byť kľúčom ako odolávať účinkom globálneho otepľovania. “Medzi druhy kávy, ktorým hrozí vyhynutie, patria druhy, ktoré majú potenciál na šľachtenie a vývoj kávy budúcnosti, vrátane tých, ktoré sú odolné voči chorobám a sú schopné odolávať zhoršujúcim sa klimatickým podmienkam,” uviedol Davis. Potenciálne vyhynutie mnohých druhov kávy na svete vyvoláva vážne environmentálne, ekonomické a sociálne obavy. Divo rastúce druhy príbuzné komerčne pestovaných plodín, ako je káva Arabica, sú nevyhnutné na zabezpečenie odolnosti pestovanej kávy voči zmenám podnebia a iným hrozbám. Existujú stále väčšie dôkazy o tom, že zmena podnebia ovplyvňuje mnoho plodín, nielen kávu. Situácia je alarmujúca a vzniká potreba účinnej ochrany viacerých druhov kávy.
Riešením by mohlo byť vysádzanie nových stromov
Rovnako ako v prípade mnohých problémov v oblasti životného prostredia, väčšia úcta k našim stromom by mohla byť odpoveďou ako kávu zachrániť. Vytvorenie prístrešku nad plodinami poskytuje rastlinám tieň, znižuje priemerné teploty a pomáha odstraňovať extrémy spojené so zmenou podnebia. Pomáha aj pôde, ktorej hrozí erózia v dôsledku väčších záplav, ako aj biodiverzite nevyhnutnej na ochranu pred škodcami a chorobami. K zásadným posunom v oblastiach vhodných na výrobu kávy môže dôjsť v priebehu troch desaťročí, čo môže potenciálne viesť ku konfliktom pri výrobe kávy a ochrane prírody.
Riešením by mohlo byť aj agrolesníctvo. Agrolesníctvo by mohlo zabrániť tomu, aby sa značná časť pôdy vhodná na výrobu kávy stala nepoužiteľnou. Ak sa nič nezmení, tak oblasti, ktoré sú vhodné na výrobu kávy, sa do roku 2050 stanú v kopcovitých oblastiach napríklad juhovýchodnej Brazílie nepoužiteľné. Pokiaľ nezískame skutočnú snahu o prekonanie globálnych cieľov v oblasti emisií uhlíka, hrozba, že káva zmizne z regálov supermarketov, bude naozaj reálna.
