Je dôležité, aspoň ja som zástanca takého názoru, aby ľudia mali radi svoj pokoj. Viem, kauza „pokoj“ je na večnú filozofickú debatu, ale ja sa teraz uskromním s kratučkou vysvetlivkou. Myslím to totiž tak, že je podstatné, aby sa človek vedel počas dňa zastaviť a našiel si čas vyhradený úplne pre seba (je naozaj jedno na aký dlhý čas, to je napokon individuálna záležitosť) z dôvodov tak fyzických, duševných i psychologických. J Jednoducho povedané, aby sa nezbláznil z toku žitia a vedel si svoje žitie adekvátne užiť, vedel načerpať palivo, vedel nájsť zmysel. Každý ľudský tvor má svoj vlastný zdroj energie, svoje endorfíny, spôsob užívania si svojho pokoja. Pre mňa, a verím, že aj pre iných, je jedným z takýchto palív návšteva kaviarne. Vyvaliť sa v dobrej kaviarni. Piť kávu v dobrej kaviarni. Pokecať v dobrej kaviarni. Kochať sa samotnou atmosférou dobrej kaviarne. Čítať v dobrej kaviarni. Pozorovať ľudí v dobrej kaviarni. Študovať či pracovať v dobrej kaviarni. Áno, v dobrej kaviarni. Práve takéto činnosti v kaviarni sú pre mňa to pravé orechové. Presne pre tieto aktivity chodím do kaviarne. Preto sa cítim lepšie, spokojnejšie, dôležitejšie, naberám rovnováhu. To je presne to, čo potrebujem pre svoj pokoj. Je tu však ešte jedna veľmi dôležité vec, teda pre mňa určite. Položím si rečnícku otázku: „Išiel by som hľadať svoj pokoj do akejkoľvek kaviarne?“ Skôr odpoviem nie ako áno. Nie, nešiel by som si po svoj pokoj do hociktorej kaviarne, ktorú uvidím napríklad v centre mesta. Respektíve výnimka by sa našla hádam vtedy, ak by som si napríklad po namáhavom dni potreboval rýchlo doplniť fyzickú energiu kofeínom alebo by som potreboval narýchlo internet. Áno, v takýchto prípadoch človek siahne po akejkoľvek kaviarni. Ja tu však hovorím o oáze pokoja, o zelenom mieste uprostred púšte, o miestečku, čo aktivizuje, o… atď., hádam mi rozumiete. Pojem dobrá kaviareň je veľmi individuálna záležitosť. Podstatou môjho článku, ako vlastne všetkých článkov na svete, dovolím si tvrdiť (aha, znova môj názor) je vyjadriť subjektívny pohľad na danú tému, a tak mám vlastný názor na kauzu „dobrá kaviareň“. Aby sa niektorá kaviareň honosila titulom „dobrá kaviareň“, musí spĺňať niekoľko podmienok. Nechcem povedať, že musí splniť úplne všetky, to nie, až taký idealista zase nie som. Ale tak, no… Poďme teda k mojím subjektívnym podmienkam.
1.DOBRÝ DIZAJN
Každá kaviareň má svoj špecifický vzhľad, čím (ako sa nazdávam) chce upútať zákazníka. Presne táto podmienka je pre mňa azda aj najdôležitejšia pri výbere dobrej kaviarne. Viem, každý má iné priority, každý máj svoj vlastný vkus, každému sa páči iný vzhľad kaviarne, kde sa preto bude cítiť pohodlnejšie. Takisto som na tom aj ja. Keď vojdem do kaviarne, kde mi padnú do oka okrúhle stolíky s klasickými thonet stoličkami, som tam, kde som chcel byť. Nevadia mi však ani vintage stoličky. Môžu byť aj hranaté stolíky, len nie príliš veľké, lebo sa potom cítim ako v reštaurácii (s veľkosťou stolíkov to platí aj pri okrúhlych). Mám rád, keď sú stolíkové stojany jednonôžkové kovové (tie historické), ale tiež ma potešia i viacnôžkové kovové i drevené (tie škandinávske). Moje oko tiež poteší, ak je bielohnedý nábytok doplnený jednou výraznejšou farbou (napr. žltou) v podobe škandinávskeho kresielka či gaučíka. Sú pohodlné a ladia perfektne (teda mne to tak pasuje). Čo sa farby nábytku týka, najviac moje ja poteší bielohnedý look – napríklad dub sun remo (ale aj dub sonoma) či klasická alebo krémová biela, ale tiež škandinávska borovica. Pokojne sa však môže kombinovať aj s tmavším drevom ako napríklad dub divoký. Celkovo mám rád svetlejšie kaviarne. Ak však mám náladu na cigaru, knihu, kávu či vínko, tak sa veľmi rád utiahnem do tmavšej fajčiarskej kaviarne, kde si môžem lízať rany či jednoducho bohémčiť. Páči sa mi, ak sú na stenách obrazy či fotografie (buď zobrazujúce umelecké diela, slávne kaviarne či osobnosti). Ako ste si teda zrejme všimli, mám rád najmä dva typy kaviarenských dizajnov. A teda vintage (alebo aj provensálsky štýl) a Škandináviu. Poprípade môže byť aj ich fúzia.
2.DOBRÁ KÁVA
Zdalo by sa, že v 21. storočí budú kaviarne podávať dobrú kávu. Nemusí to však byť pravda. Niekto by si povedal, že čo už sa teda dá pokaziť na káve. Veď je to predsa horkastá tekutina, ktorú si treba osladiť jednou-dvomi kockami cukru (alebo aj nie) a je vymaľované. Káva teda musí byť vlastne len dobrá. Takúto predstavu sme zrejme prevzali ešte z čias, keď si naše babky či mamky (aj teraz je to tak, povedzme si pravdu) zalievali dve lyžičky kávy horúcou vodou a pridali do nej cukor, lebo sa im zdala príliš horká (vlastne spálená). Povedal by som, že opak je pravdou. Kávoholici vedia, že káva predsa nemusí byť len horká. Hoci horkosť je jedna z prirodzených chutí kávy, čo nie je negatívum. Myslím ši však, že spomínanú horkosť si ľudia mýlia s jej spálenosťou. Áno, veľké množstvo káv má skôr spopolnatenú príchuť ako horkú. Mám to overené. V mojej obľúbenej kaviarni som totiž mal možnosť porovnať horkosť so spálenosťou. A prirodzená horkosť je chuťovo naozaj iná ako spálenosť. Horkosť kávy v pravom slova zmysle je však len jeden z odtienkov kávovej chuti. Káva má totiž širokú paletu vôní a chutí. Túto skutočnosť mám tiež odkomunikovanú a overenú z praxe. Môj kamarát kaviarnik mi to celé pekne najprv vysvetlil, a potom som si to aj pekne-krásne overil vychutnávaním naozaj rôznych druhov káv so širokým diapazónom chutí a vôní. Od chuti čokoládovej, cez orieškovú, kvetinovú, slivkovú až po chute exotického ovocia. Fantázia. Ako základ k dobrej kávy teda stačí zhrnúť, že dobrá káva je taká, ktorá nemá spálenú chuť. Ba práve naopak, má široký diapazón chutí a vôní. Je to totiž zrejmé už po prvom dúšku dobrej kávy, keď bude človek skutočne prekvapený, čo taká káva môže vyparatiť chuťovým pohárikom. Spôsobí doslova revolúciu. Ja mám rád výberové jednodruhové kávy, kde spomínané chuťové odtienky vyniknú naozaj perfektne. Mám totiž šťastie, že u nás v Liptovskom Mikuláši máme tri výberové kaviarne, čo pre mňa predstavuje doslova kávový raj. Najradšej tiež mám, že si môžem vybrať z viacerých druhov výberovej kávy, pričom chuťový profil si buď odkomunikujem s kaviarnikom alebo idem len-tak na blind a sám sa potom hrajkám hádaním chutí. Mám veľmi rád napríklad africké kávy pre ich ovocnú príchuť, no nepohrdnem ale ani Brazíliou s čokoládovejšou či orieškovou chuťou.
3.DOBRÝ BARISTA
Sme pri tretej subjektívnej podmienky dobrej kaviarne. Je to skutočne dôležitá podmienka, lebo veď od koho pýtate kávu? Kto Vám má poradiť, aký druh kávy si objednať, poprípade aký typ kávového nápoja si vychutnať? Kto Vám povie bližšie informácie o pražení tej-ktorej kávy, o forme spracovania, o pôvode jej názvu, o chuťovom profile? Viem, nie pre každého sú dôležité takéto informácie a nie v každej kaviarni možno dostať viacero druhov kávy. Pre mňa to však je pomerne vážna vec. Aby som to zhrnul, jedna z top vlastností dobrého baristu, alebo keď chcete, tak po slovensky kaviarnika) je jeho odbornosť. Dobrý barista musí, alebo by teda aspoň mal, vedieť odpoveď na všetky spomenuté i nespomenuté otázky, ktoré mu kávičkár položí. Veď kaviarnik zodpovedá za kvalitu svojej kávy, prečo by to teda nemal vedieť? Myslím si, že ak príde do kaviarne zákazník, ktorý má podobné otázky, kaviarnik by mal byť rád, že to daný zákazník berie s jeho kaviarňou vážne. A teda ak vie odpovedať na tú-ktorú kávičkársku otázku, má zároveň vyhrané. Veď dáva najavo, že sa vo svojom fachu vyzná a je veľká pravdepodobnosť, že sa k nemu daný kávičkár vráti. To je ale len jedna z podstatných vlastností dobrého baristu. Podľa mňa by mal byť kaviarnik pozitívna osobnosť. To znamená – privítať, opýtať sa, ponúknuť, zaujímať sa či pokecať (keď má čas či záujem). Už sa mi dokonca stalo, že som sa pri návšteve kaviarne nestretol ani jednou so spomenutých činností, ktoré by mal barista zrealizovať pri „zbadaní“ svojho zákazníka. Už sa mi stalo, že ma ani nikto neprivítal, ani sa neopýtal, čo si chcem objednať, ani mi nič neponúkol, ani sa nestaral o to, že som vôbec tam a ani sa nesnažil nadviazať čo i len minimálny rozhovor. To je už extrém, ale stalo sa mi to. Myslím, že vo väčšine kaviarní barista spĺňa niektoré z podľa mňa dôležitých baristických galantností. Vo svojej domovskej kaviarni ich mám našťastie väčšinou každý deň splnené. Asi som náročný kávomil. Je však tiež pravda, podľa mňa, samozrejme, že by to kaviarnik s týmito top schopnosťami nemal ani preháňať. To je zase druhý extrém. Keď Vás barista neustále otravuje otázkou, čo si dáte (hoci Vám nič neponúkol), keď s Vami neustále chce nadviazať rozhovor (hoci naň nemáte náladu a chcete si len v pokoji posedieť) alebo keď Vás niekoľkokrát obháňa typickou otázkou „je všetko v poriadku“, tak to tiež nie je v poriadku. Asi som na ľudí, alebo skôr na baristov, náročný, ale dobrý kaviarnik by mal vedieť odhadnúť mieru využívania svojich schopností, aby si naopak zákazníka neodradil. Keď to tak zhrniem, dobrý barista by mal byť dobrý odborník i dobrý človek.
4.DOBRÁ HUDBA
Jednou z dôležitých podmienok dobrej kaviarne je pre mňa aj adekvátna hudba. Dovolím si vyjadriť názor, že by mala relatívne ladiť s tým-ktorým štýlom kaviarne. No predstavte si napríklad vintage kaviareň, kde hrá metalová hudba alebo rockovú kaviareň, kde si púšťajú trebárs Johana Sebastiana Bacha. Mne by to nesedelo. Veď rozlične duševne nastavení ľudia si vyberajú kaviareň, ktorá súznie s ich ja, a tak by mala dané duševného proporcie doplniť i adekvátna hudba. Ja osobne mám rád, keď v kaviarni hrá indie hudba, poprípade sa priestormi kaviarne vlní hudba inštrumentálna (napríklad francúzska). Tiež mi však vyhovuje aj kaviareň bez hudby, kde sa rád započúvam do vravy návštevníkov, do cinkotu šálok či lyzičiek, do vŕzganie stoličiek či sŕkania kávy, do zvuku kávovaru či ľúbozvuku tečenia kávy do šálky. Úplná polahoda. V rámci tejto časti som sa rozhodol uviesť zoznam 10 piesní, ktoré by podľa mňa mali patriť do kaviarne (samozrejme kaviarne môjho duševného rozpoloženia). Nech sa páči.
- Dusty Boots – Morning lighs, 2. Ed Whicher – Someday, 3. Sailr – Heartbeat, 4. Curtis Walsh – Full recovery, 5. Jessie Taylor – Run run runaway, 6. Dave Thomas Junior – Making mistakes and wasting time, 7. In the city – Changing tides, 8. Plasi – Now and than, 9. Lawson Hull – Sunday, 10. Matt Walden – Yellow rose
5. DOBRÁ SPOLOČNOSŤ
Myslím si, že každý človek je sám o sebe dobrý. Len okolnosti spôsobujú, že jeho nálada sa môže meniť ako ručičky na automobilovom budíku na kratší či dlhší čas. A vrodené predispozície a výchova ovplyvňujú jeho povahu, čo nemá nič spoločné s jeho „dobrotou“. Otázka nálady či povahy tvora zvaného človek preto nemôže ovplyvniť skutočnosť, či je adekvátnym kandidátom na členstvo v kaviarenskej spoločnosti. Ba dokonca, podľa môjho názoru, ani samotné povolanie nemusí byť (a vlastne ani nie je) rozhodujúcim kritériom na získanie členstva v „coffee society“. Je jedno, či je niekto kamionista, podnikateľ, stavbár, spisovateľ, asistent predaja, učiteľ či cestár. Rozhodujúce sú záujmy. Možno je pravda, že niektoré povolania priam predurčujú, aby sa ten-ktorý človiečik, napríklad učiteľ, stal súčasťou kaviarenskej spoločnosti. Nie je to však, ako sa nazdávam, podmienka. Môj dobrý kamarát je pokladníkom v Lidl-i, a pritom je vášnivý kávomil, ktorý by som mnou presedel pri debate v kaviarni celučičké hodiny. Ak niekomu zo spomenutých ľudí chutí káva a družnosť pri nej, je členom kaviarenskej spoločnosti. Možno by sa kaviarenská spoločnosť dala charakterizovať aj ako skupina ľudí, ktorá sa pravidelne schádza pri debatách v kaviarni chlipkajúc kávu. Myslím si však, že môže ísť pokojne o človeka, ktorý nie je súčasťou nejakej kávoskupinky, ale len jednoducho rád navštevuje kaviareň a zapojí sa (alebo aj nie) do debaty. Taký člen kaviarenskej spoločnosti má jednoducho rád zvláštnu atmosféru kaviarne, vôňu kávy, ktorú cítiť v každom kúte, ševelenie kaviarnika so zákazníkmi, cinkot šálok (i tých rozbitých), šum otáčajúcej sa strany knihy, hukot mlynčeka, spev spevákov z reproduktorov… Mám rád, keď sa pozdraví so známymi aj s úplne neznámymi ľuďmi, ktorí intuitívne cítia, že sa pozdraviť majú, lebo sú členmi kaviarenskej spoločnosti. Áno, toto všetko zahŕňa dobrú kaviarenskú spoločnosť.
6. DOBRÉ MIESTO
Za akúsi „podmienku“ dobrej kaviarne považujem aj adekvátne miesto, na ktorom sa tá-ktorá „mekka bohémov“ nachádza. Lokalizácie miest sú rôzne, azda aj podľa zamerania kaviarne. Niektoré sú umiestnené v priemyselných zónach, niektoré zase na sídliskách, iné zase pri turistických atrakciách, veľké množstvo ich je priamo na hlavných uliciach miest. Ja mám však najradšej kaviarne, ktoré skrášľujú historické uličky miest. Je to tak zrejme preto, lebo som svojím duševným založením fleneur. Rád obdivujem veci minulé, a tak sa rád ponevieram po uličkách a často v nich hľadám kaviareň, do ktorej by som „uvelebil“ svoje fleneurské kosti. Kaviarenská terasa na tomto mieste má pre mňa neuveriteľné čaro, cítim sa inak, povznesene, lepšie… Mám však tiež veľmi rád, ak daná kaviarnička má svoju záhradnú terasu, ktorá má kamenný nádych (či už dlážka alebo múry okolo). Najlepšie, ak je uprostred nejaká fontánka, všade rozložené okrúhle stolčeky…
Toto je teda predstava o dobrej kaviarni z môjho pohľadu. Ak som sa niekomu aspoň približne trafil do nôty, som rád, že zmýšľame podobne. Ak nie, vôbec nevadí, lebo koľko ľudí, toľko chutí. J
fleneur
