Káva je jedným z najobľúbenejších nápojov na celom svete. Čo všetko však o nej viete? Ponúkame vám pár zaujímavostí týkajúcich sa tohto lahodného nápoja.
- Účinky kávy objavili kozy pastierov v Etiópii
Nikto dosiaľ presne nezistil, ako ku samotnému objavu prišlo, avšak o zistení energizujúcich účinkov kávy existujú viaceré povery. Jednou z najviac rozšírených je povera o kozách objaviteľkách.
Niekedy počas staroveku pásli Etiópsky pastieri svoje stáda kôz blízko kávových lesov. Pastier menom Kaldi zistil, že vždy keď sa jeho štvornohé zvieratá najedia bobúľ tohto stromu, tak nechcú v noci spať. Kaldi prezradil svoje pozorovanie opátovi miestneho kláštora, ktorý si z plodov urobil nápoj a zistil, že počas dlhých modlitieb bol stále bdelý. A tak sa správa rozniesla do celého kláštora a účinky kávy boli objavené.
- Všetka káva pochádza z pásma nazývaného „the coffee belt“
„The coffee belt“ alebo „Bean Belt“, a teda kávové pásmo alebo pásmo zrna, sa nazývajú tie oblasti zeme, v ktorých sú ideálne podmienky pre prežitie kávových stromov. Kávové pásmo sa nachádza po celom svete pozdĺž rovníkovej zóny v rozmedzí medzi 25° severnej zemepisnej šírky a 30° južnej zemepisne šírky. Všetka komerčne pestovaná káva pochádza práve z tohto pásma.
Stromom sa najlepšie darí na úrodnej pôde, v oblastiach s miernymi teplotami, častými dažďami a na tienistých miestach.
- Pôvodná definícia kávy znamená „víno“
Pomenovanie kávy prešlo svojim vývojom. Pôvodný názov, qahwah, pochádza z Yemenského pomenovania pre víno. V Turecku sa potom nazývala káva kahveh až kým Holanďania nezmenili toto pomenovanie na koffie. Z tohto názvu sa vyvinulo nám už známe anglické coffee.
- Kávové zrno vzniká z čerešne
Kávu pozná takmer každý človek na svete, ale to, že zrno pochádza z čerešne, ktorá rastie na kávovom strome, vie len málokto. Zo zrelej čerešne sa stane kávové zrno až po náročnom procese sušenia.
Stromy sa väčšinou udržiavajú malé, aby sa zachovávala ich energia. Vo voľnej prírode však môže výška stromu dosiahnuť až 9 metrov. Strom väčšinou kvitne raz do roka, ale v niektorých oblastiach i dvakrát. Po odkvitnutí sa vytvoria plody, bobule, ktoré sa dajú prirovnať ku čerešniam. Najskôr sú zelené a neskôr majú červenú až sýtočervenú farbu.
- Existujú 2 najdôležitejšie druhy kávy- Arabica a Robusta
Coffea Arabica- alebo kávovník arabský pochádza z pôvodných kávových stromov v Etiópii. „Arabská“ káva pokrýva takmer 70% celosvetovej produkcie kávy. Stromy tohto druhu produkujú vynikajúcu, jemnú, aromatickú kávu. Zrná sú ploché a viac predĺžené ako u Robusty. Tiež obsahujú menej kofeínu.
Coffea Canephora- alebo Robusta. Tento druh kávy sa najviac využíva v kávových zmesiach alebo do instantných káv. Zrno tejto kávy je trocha okrúhlejšie a menšie ako zrno Arabiky. Strom Robusty nie je tak náročný na údržbu, a preto je aj lacnejší. V porovnaní s Arabikou má káva Robusta výraznejšiu chuť a obsahuje takmer o 60% viac kofeínu.
- Vôňa kávy má energizujúce účinky
Každý kávičkár sa teší na lahodnú chuť kávy a príjemnú vôňu. Pitie kávy nás dokáže povzbudiť a pomôže nám prekonať pocit únavy. Vedci však prišli na to, že aj obyčajné privoňanie ku káve má na mozog energizujúci účinok. Adenozínové receptory v mozgu sa správajú pri vdychovaní vône kávy podobne ako po jej vypití.
- Bezkofeínová káva obsahuje kofeín
Hoci je to iba zanedbateľné množstvo, i v klasickom „decaf-e“ je kofeín. Ide iba o 2 až 12 miligramov na jednu veľkú šálku kávy, ale skutočne sa tam nachádza. Pre porovnanie však musíme uviesť, že bežná kofeínová šálka kávy obsahuje od 95 do 200 miligramov kofeínu.
