Cestovanie vlakom je ako výhra na športke. Načas prídete len naozaj ojedinele, ak máte veľké šťastie. A čo viac poteší dušu smutného cestovateľa než káva? Na väčšine staníc sú nanajvýš veľké neestetické kávomaty, ktoré z neidentifikovateľného prášku pripravujú niečo, čo možno vonia ako káva ale chutí horšie ako najlacnejší druh nesky. Našťastie pribúda stále viac drobných podnikateľov, ktorí zachraňujú kávovú kultúru v blízkosti staníc. Takíto kávoví spasitelia sa našli aj v Martine.
Hneď vedľa stanice pred starším modrým rodinným domom sme narazili na tabuľu, ktorá okrem potravín sľubovala kávu. Množstvo papierikov so šípkami nás doviedlo do dvora a pritom nás veľmi ostentatívne vyzývali, aby sme vošli do kaviarne. Marketing musí byť, prečo nie. Kaviareň pôsobila dojmom, akoby ešte donedávna bola niekoho domovom. Profesionálny nádych tomu dodával len narýchlo spravený pult a sklenená vitrína so zákuskami.
Len čo sme sa usadili do starších stoličiek, bola pri nás veľmi milá pani, pravdepodobne nielen čašníčka ale aj majiteľka. Keďže sme márne hľadali nápojový lístok, skúsili sme zariskovať a rovno sme si objednali kávu. Mali, aj keď sme sa trochu vystrašili pri otázke, či chceme zalievanú alebo zo stroja. Zvolili sme však strojovú variantu. Ku káve sa nám žiadalo aj niečo sladké, a hoci zákusky pôsobili, že už majú svoj najlepší čas za sebou, vyskúšali sme aj tie. Okrem zvýšeného množstva margarínu im nič nebolo a nám po ich konzumácii tiež nie. Navyše boli podstatne lacnejšie než zákusky z hipsterských kaviarní.
Kým káva dorazila, krátili sme si čas pozeraním telky. Televízny program premietali na stenu. Takéto rozptýlenie je fajn, keď vám rýchlik mešká hodiny (púšťali seriály), ale rušivejšie, keď sa chcete dôverne rozprávať. Tento televízny prvok má pravdepodobne viac fanúšikov počas zápasov, čomu nasvedčovala aj obrovská vlajka vedľa na stene.
Káva pri nás pristála veľmi rýchlo. Oceňujem najmä podávanie. Ku každej šálke bol pohár vody, malá sladkosť a cukor. Priznám sa, neviem povedať akú značku kávy podávali, odpoveď koniec koncov nevedela ani pani majiteľka. Ktovie, ale rozhodne sa to dá zaradiť medzi tie piteľnejšie kávy. Piteľnejšia než instatná káva, ale od kvalitného espresa mala ešte poriadne ďaleko. Bola viac vodová, chuťovo v jednom tóne, ani príliš kyslá, ani príliš horká. Taká stredná cesta pre široké spektrum bežných kávičkárov – neoslní, ale ani výrazne neprekáža, o čom svedčí koniec koncov aj vysoký počet ľudí, ktorí kaviarničku navštevujú.
Zakúsili sme aj „rodinný servis“, ktorý dopĺňal domácku atmosféru kaviarničky, keď sa z dverí na boku vynoril záhadný pán v monterkách a bez jediného slova nám odniesol riady. Špecifické a veľmi osobité.
V prípade, že uviaznete v Martine na stanici a meškaním vlaku získate čas navyše, odporúčam navštíviť túto netypickú kaviarničku. Na chvíľku sa budete cítiť ako počas príjemnej nedeľnej návštevy u starej mamy. Navyše tým veľmi neutrpí ani vaša peňaženka a za prekvapivo nízku cenu dostanete kávu o dosť lepšiu ako z kávomatu. Vaše chuťové poháriky síce nebudú vyslovene prekvapené alebo potešené, ale určite neutrpia ani veľký šok. Nič viac ako klasický štandard tu nehľadajte.
Hodnotenie:
Kaviareň: 3
Personál: 2
Káva: 3
