Blížia sa narodeniny babičky slečny E a za tých okolností sme sa vydali do neďalekého nákupného centra s názvom Galéria Butovice. Zo zástavky metra sme šli rovno za nosom, po dvoch schodoch dolu, popod cestu a následne sa pred nami javila budova s obrovským preskleným oknom v čele, za ktorým sa od zeme až po strom vypínali dlhé biele valce žiariace na bielo, poukladané a povešané do tvaru veľkého bieleho srdca.
Prešli sme mnohými uličkami, najprv prízemie a potom horné poschodie. Už na prvý pohľad ma veľmi zaujalo logo jednej kaviarne / reštaurácie na boku, na 1. poschodí, hneď pri eskalátore. Avšak vtedy sme mali iné povinnosti… keď sme však všetko nakúpili, rozhodli sme sa, že pred odchodom domov napriek celou Prahou pôjdeme na kávu. A ja som vedel, kam chcem ísť.
Cestou sme sa zastavili ešte na 0,5 l čerstvej pomarančovej šťavy od UGA, ktorú sme si chceli vychutnať po káve – po ceste domov. Vošli sme do reštaurácie a veľmi ma zaujal interiér. Pôsobilo to na mňa nesmierne americky (takže to spĺňalo účel, keď sa človek pozrie do loga tejto reštaurácie), červené pohodlné sedačky – niečo medzi lavicou a gaučom, presne ako v amerických filmoch, keď sa nejaká rodina rozhodla dať si dobrý burger alebo hranolčeky po ceste za „slobodou“.
Usadili sme sa na tie sedačky, pretože sme ich chceli veľmi vyskúšať a sedelo sa na nich skutočne veľmi pohodlne. Avšak, keďže to bol materiál podobný koži, v lete v teplých dňoch by to na sedenie – pokiaľ tu teda nemajú dobrú klimatizáciu – určite príjemné nebolo. Lenže vtedy by som asi volil jedni z drevených alternatív stoličiek, či už vonku – pred reštauráciou – alebo pri jednom z drevených stolov vo vnútri. Alebo stále zostávajú barové stoličky, samozrejme. Prostredie to bolo skutočne fascinujúce. Proste nesmierne nezvyčajné.
Ako sme sadli, do 2 minút prišiel čašník spýtať sa, čo si dáme. My sme prišli, samozrejme, len na kávu, ale ešte sme si nestihli pozrieť nápojový lístok. „Nie je tých káv toľko, aby som vám ich nevedel vymenovať,“ povedal a vymenoval nám všetky klasiky, predsa len táto reštaurácia nebola na kávu orientovaná. Ja som si dal tradične Lungo a slečna E si dala Cappuccino. Pred odchodom nás ešte upozornil, že tu síce to UGO môžeme mať, ale nesmieme ho tu konzumovať. Čo je na jednej strane slušné, že nás nevyhodili, ale na druhú stranu ja logické, že v podniku nebudeme konzumovať ponuku z podniku iného.
Keď odišiel spomenul som si, že som si neobjednal aj mlieko k mojej káve, ale čo už. Nezbláznim sa. No na moje prekvapenie nám do 4 min došlo obom to, čo sme chceli a ja som mal pri mojej káve aj mlieko, napriek tomu, že som si ho neobjednal. Bol som tomu rád, i keď doteraz neviem, či to je ich štýl alebo vedia čítať myšlienky.
Zaujímavé bolo taktiež, že pán sa pri našom stole už neukázal. Odvtedy, ako sme si u neho objednali, okolo nášho stolu „pobehovala“ len slečna čašníčka. Na čašníka musím povedať, že bol skutočne aj veľmi elegantne a povedal by som až profesionálne oblečený, aby ladil s prostredím amerického baru. Kedže slečna bola oblečená úplne obyčajne, že by ju človek ani nepoznal, že na danom mieste pracuje.
Káva chutilo celkom v poriadku. Nič extra, nič prekvapivé. Pena na Cappuccine bola však nádherná a držala, takže za to dávam palec hore.
Následne som šiel zaplatiť. Už pred usedením sa som si zistil, či sa dá platiť kartou, pretože ako Slovák nemám moc často českú hotovosť pri sebe. Avšak tam som musel počkať zo 5 minút, pretože obaja čašníci boli zaneprázdnení odnášaním – doslova – ton amerických jedál na drevených podnosoch do dverí neďaleko baru, odkiaľ sa vracali už bez jedla. Kam dané dvere viedli, neviem dodnes.
Počas čakania som sa však nenudil, pretože som sledoval kuchára, ktorý lietal po otvorenej kuchyni a pripravoval nefalšované špeciality amerických barov. Zaplatil som sa odišli sme domov.
Hm.. čo by som reštaurácií vytkol? Mne sa celkom nepáčila otvorenosť tejto reštaurácie aj keď je to môj subjektívny názor. Bol som otočený čelom k východu a tak som mohol pozerať všetok ten ruch v nákupnom centre. Uvítal by som skôr miernu uzavretosť, niečo útulnejšie, niečo viac pripomínajúce malú zapadnutú kaviareň s krbom, ako otvorený priestor. Sedenie na sedačkách bolo veľmi príjemné, avšak, keď som si chcel oprieť hlavu, takmer som zvalil nejaké sošky, resp. dekorácie, ktoré boli naukladané na drevenej stene (vo výške operadla sedačky) medzi každými dvomi sedačkami, čo boli otočené operadlami k sebe. Tesne pred postavením sa v rádiu začali hrať Imagine Dragons – Bad Liar… čo nám krásny večer skutočne prenádherné zavŕšilo.
Keby to mám celé zhrnúť… bolo to príjemné, upratané, štýlové a moderné posedenie. Keby som hladný, veľmi rád by som sem zašiel sa s niekým poriadne nažr… najesť. Ešte by bola paráda, keby tu mali čapovanú Kofolu, ale pochybujem, keďže to je na americký štýl.
Názov: American Bar U Slunce
Adresa: Radlická 520/117, 158 00 Praha 5-Radlice, Česká republika
Opis miesta: v Galérií Butovice na 1. poschodí
Link na Google Maps: https://www.google.com/maps/place/American+Bar+U+Slunce/@50.0480721,14.3547756,15z/data=!4m5!3m4!1s0x0:0xb025ad3304cb896e!8m2!3d50.0480721!4d14.3547756
Otváracia doba: Po-Ne 9:00-00:00
