História kávy je fascinujúcim príbehom. Nenápadné malé zrnká cestovali po svete dlhé storočia, zažili pašovanie, zmenili kultúru mnohých národov a postupom času začali dokonca obohacovať svetovú ekonomiku.

Tieto neodolateľné kávové čerešne sú v súčasnosti druhou najväčšou komoditou, s ktorou sa obchoduje v globálnom meradle. Tou prvou je ropa. Ročne sa spotrebuje 400 miliárd šálok kávy. Ako sa ale jej zrnká dostali z Afriky až do vašej obľúbenej šálky?

Legenda o káve

…bol raz jeden arabský pastier Kaldi, ktorý pásol denne svoje kozy. Jeden deň bol však iný ako tie ostatné. Popri pasení totiž narazil na kríky, ktoré boli obsypané červenými plodmi. Kaldi ich nepoznal, no jeho kozy ich ochutnali. Odrazu boli čulé, plné energie a dokonca hore celú noc. Mladému pastierovi to nedalo a začal svoje stádo pozorovať. Všimol si, že neobvyklá čulosť prichádza vždy, keď sa jeho kozy najedia neznámych červených bobúľ zo stále zeleného kríka.

Kaldi vyskúšal niekoľko bobúľ sám a čoskoro ho zalial pocit radosti. Naplnil svoje vrecká bobuľami a bežal domov, aby oznámil svoj objav. Na návrh svojej manželky zobral pár bobúľ aj opátovi do kláštora a pripojil svoj opis ich zázračného účinku. „Diablova práca!“ vykríkol mních a vrhol bobule do ohňa. Počas niekoľkých minút sa kláštor naplnil vôňou pražených bôbov. Zrná vybrali z ohňa a rozdrvili, aby uhasili tlejúce uhlíky. Prášok zaliali horúcou vodou. Tú noc sa mnísi posadili a pili tento voňavý vývar a sľúbili si, že ju budú piť každý deň počas ich dlhých nočných modlitieb.

Ako vznikol názov „káva“?

Existuje mnoho historiek a legiend. Či bola historka s kávovými bobuľami a kozami pravdivá, s určitosťou povedať nevieme. S istotou však môžeme povedať, že pravlasťou kávy je Etiópska provincia s názvom Kaffa. Odtiaľ sa dostala do južnej časti arabského polostrova – do Jemenu, kde sa začalo s jej pestovaním. V Jemene boli založené prvé kávovníkové plantáže. Pre tunajších pestovateľov a obchodníkov bola káva veľkým zdrojom príjmov.

V roku 1616 sa však Holanďania dostali k zeleným kávovým semenám z Jemenu. Rozhodli sa pre pestovanie tejto plodiny vo svojich zámorských kolóniách, a tak káva opustila Arabský polostrov a rozšírilo sa jej pestovanie do celého sveta.

Z Orientu sa postupne popíjanie kávy dostalo aj do Európy. Priekopníkom bolo Taliansko, konkrétne Benátky. V roku 1720 tu vznikla prvá európska kaviareň Florián, ktorá funguje dodnes.

Jedna z najstarších zmienok o káve na našom území pochádza od našich českých susedov. Spomína prvú kaviarenskú výbavu, ktorá patrila istému Jiřímu Deodatovi a pozostávala z vedra, naberačky a niekoľkých hrnčekov. Kávu varil doma a s vedrom, v ktorom bola káva zmiešaná s trstinovým cukrom, putoval po pražských uliciach. Keď v roku 1714 získal meštianske právo, založil historicky prvú kaviareň v Prahe.

Vznik prvých kaviarní v Bratislave bol silne ovplyvnený životom vo Viedni a Budapešti, ktoré boli centrami spoločenského a intelektuálneho života. V kaviarňach sa stretávali mešťania, umelci, obchodníci a intelektuáli, aby pri dobrej káve diskutovali o aktuálnych témach.

V priebehu ľudskej histórie bola káva diabolským nápojom, spirituálnou omamnou látkou či erotickým stimulantom. Aj napriek mnohým peripetiám sa dnes teší nesmiernej obľube, a to vo všetkých kútoch sveta.