Po vybavení svojich pracovných povinností som prišla na Hlavnú vlakovú stanicu v Bratislave. Do odchodu môjho pravidelného vlakového spoju ostávala rovná hodina.
Prechádzala som sa hore dole budovou stanice. Ľudia prichádzali a odchádzali. Vošla som do kaviarne Espresso IC klub, ktorá sa nachádza vnútri pri predaji cestovných lístkov. Na prvý pohľad ma kaviareň ničím neohúrila. Zariadenie kaviarne si zjavne veľa pamätá a vyzerá ošumelo. Celkovo pôsobí tmavo a v tom čase bola poloprázdna. Iba starší pán v rohu sedel a čakal na svoj pohárik rumu a zákusok a mladé dievča s veľkou basou oproti nemu si krátilo čas pochlipkávaním čaju.
Nábytok bol staršieho dáta a obrazy na stenách spolu tematicky nekorešpondovali. Napriek prvému dojmu na mňa priestor pôsobil tak, že zapadá k akémusi duchu hlavnej stanice. Rozhodla som si sadnúť a prečkať čas kým príde môj vlak práve tu.
Sadla som si k jednému zo stolov a prezrela som si ponuku. Ceny zodpovedali miestu. V ponuke mali kávovú klasiku. Za pultom som si všimla širšiu ponuku klasických zákuskov. Tie vyzerali čerstvo a sviežo. Ja som si vybrala Caffe Latte. Poprosila som čašníčku o moju kávu. Obsluha bola pán a pani v rokoch. Veľmi sa neusmievali, ale napriek tomu nepôsobili nepríjemne. Rýchlosť obsluhy bola adekvátna k aktuálnemu počtu zákazníkov v kaviarni.
objednávku mi priniesli na malom tanieriku s lyžičkou. Priniesli mi ju bez cukru a pohára vody, ako je v lepších kaviarňach zvykom. Cukornička dokonca nebola ani na stole. Po požiadaní mi však čašníčka jednu priniesla.
Káva mala vysokú penu, čo ma potešilo. Napriek tomu bola nevýraznej arómy a nechutila čerstvo. Podľa vybavenia kaviarne predpokladám, že používajú Alfredo kaffe. Kávu však hodnotím ako horší priemer. Kaviareň na mňa nespravila dobrý dojem. Práve na opak. Oceňujem však rýchlosť obsluhy a výber zákuskov.
