V to ráno som vystúpila z autobusu na Mlynských Nivách v Bratislave. Mierila som na pracovný pohovor získať môj nový “Dream Job”. Mala som však ešte čas vyše hodiny. Rozhodla som sa pešo prejsť k miestu konania pohovoru a nájsť nejakú útulnú kaviareň.
Ocitla som sa v Twin City. Jediným otvoreným podnikom v týchto ranných hodinách bol Kitchinn. Vstúpila som s plánom mentálne sa nastaviť na môj pracovný pohovor pri šálke rannej kávy.
Hneď po vstupe ma upútal priestor podniku. Bol ladený do zemitých farieb hnedej, okrovej a žltej.
V pozadí hrala tlmená hudba. Ako stvorená na to ráno. Priestor bol opticky predelený do niekoľkých častí. Na výber boli barové stoličky, kreslá aj klasické stoličky. Svetlo bolo viac menej tlmené. Stoly boli v svetlých odtieňoch dreva. Na každom stole bol kaktus. Oceňujem celkovo veľa kvetov v priestoroch reštaurácie. Pôsobila veľmi vydušne a cítila som sa v nej uvoľnene.
Usadila som sa do rohu k veľkému oknu. Prezrela som si raňajkové menu, ktoré bolo položené na každom stole. V ponuke boli teplé nápoje, croassanty, slaný muffin či omeleta. Ja som sa rozhodla pre Caffe latte. Ceny boli primerané centru mesta a vôbec ma neprekvapili. Čašníčka prišla pomerne rýchlo a tak isto rýchlo vybavila moju objednávku. Kým som na ňu čakala, pozorovala som ľudí za oknom. Prichádzali a odchádzali. Väčšinou to boli muži v strednom veku smerujúci do jednej z bussines budov.
Moja káva prišla na striebornej tácke s pohárikom vody, slamkou a dvoma kockami cukru vkusne zabalenými v reklamnom papieri. Káva mala hustú penu a cukor ňou pomaly prepadal. Ulahodila mi. Ani nie príliš silná, ani nie príliš slabá. S kľudným svedomím by som jej dala 100 percentnné hodnotenie.
Podobne to bolo aj s obsluhou. Rýchla, milá a navyše s úsmevom. Zostal vo mne príjemný pocit a ľahšie som naštartovala náročný deň, ktorý ma čakal.
Určite by som neváhala sa sem ešte vrátiť.
