Ľudia milujú kávu z rôznych dôvodov. Jedni pre jej neodolateľnú vôňu, iní pre jej skvelú chuť a ďalší pre energiu, ktorou nás dokáže obdariť.

Keď si však uvedomíte, akú dlhú cestu musí kávové zrnko prejsť aby sa dostalo do vašej šálky, začnete si ho vážiť o trocha viac.

  1. Pestovanie

Kávové zrno je vlastne semeno. Ak nie je spracované, môže sa zasadiť a vyrastie z neho kávovník. Kávové semená sa obvykle sadia vo vlhkých obdobiach a na tienistých miestach.

  1. Zber plodov – kávových čerešní

Kávovník v závislosti od druhu zarodí plody až po 3 alebo 4 rokoch po vysadení. Zrelé plody, ktoré sa nazývajú kávové čerešne, spoznáte podľa jasnej sýto-červenej farby. Plody sa zberajú väčšinou raz do roka, pričom zber môže byť ručný alebo automatizovaný.

  1. Spracovanie

Zozbierané plody sa spracovávajú dvoma spôsobmi, suchou a mokrou metódou. Suchá metóda sa používa hlavne v krajinách s väčším nedostatkom vody. Plody sa rozložia na veľké plochy a sušia sa na slnku. Aby sa nepoškodili, sú neustále obracané a prehrabávané. Keď vlhkosť plodov klesne na 11%, proces je ukončený.

Mokrá metóda je nielen novšia, ale aj zložitejšia. Najskôr sa odstráni dužina z plodu, takže zostane na povrchu iba pergamenová šupka. Následne sa vo fermentačných nádržiach odstráni parenchým, čo je hladká vrstva slizu, ktorá ešte zostala pod šupkou. Zrná prejdú vodnými kanálmi, kde sa ich povrch vyhladí a potom už sú pripravené na sušenie.

  1. Sušenie

Zrná, ktoré boli spracované mokrou metódou je potrebné vysušiť na 11% vlhkosť. Vysušiť ich je možné na slnku alebo vo veľkých bubnoch. Sušené zrná sú tiež známe pod názvom pergamenová káva.

  1. Čistenie kávových zŕn

Pred vývozom je potrebné ešte dokončiť proces spracovania, a to očistením od pergamenovej vrstvy alebo v prípade spracovávania suchou metódou, odstránením celých sušených šupiek. Na túto prácu sa používa vylupovací stroj.

Pred samotným vývozom zŕn, je potrebné ešte prekontrolovať ich kvalitu. Triedia sa podľa veľkosti a hmotnosti a kontrolujú sa aj farebné nedostatky a iné nedokonalosti. Zrná, ktoré nezodpovedajú potrebnej kvalite sa jednoducho odstránia, čím sa zabezpečuje vývoz iba tej najlepšej kávy.

  1. Exportovanie kávy

Keď sú zrná očistené, označujú sa ako zelená káva. Zrná sú uskladnené v jutových alebo sisalových vreciach, ktoré sa naložia do prepravných kontajnerov a cesta môže začať.

  1. Ochutnávanie kávy

Celkový proces ochutnávania kávy sa nazýva cupping  a prebieha v špeciálnej miestnosti určenej na ochutnávanie. Ochutnávačom je expert – degustátor nazývaný cupper.

Ako prvé cupper zhodnotí vizuálnu kvalitu kávy. Potom sa v malej laboratórnej pražiacej peci zrno upraží, ihneď sa rozomelie a vháňa sa do vriacej vody s presne regulovanou teplotou.

Vôňa je prvým testovaným prvkom kávy. Pri posudzovaní chute kávy, si cupper z lyžice rýchlo usrkáva, aby sa mu dostala káva na všetky chuťové kanáliky. Potom kávu vypľuje. Cupperi môžu denne ochutnať stovky vzoriek káv a aj napriek tomu stále vedia rozoznať jemné rozdiely v  ich chuti.

  1. Praženie kávy

Pražením sa zelená káva mení na nám známe hnedé aromatické zrná. Keď zrno dosiahne v pražiarskom stroji teplotu okolo 440°F, začne sa farbiť do hneda a začína sa objavovať kafeol – voňavý olej, ktorý sa nachádza vo vnútri zrna. Tento proces nazývaný pyrolýza produkuje chuť a vôňu kávy, ktorú pijeme. Po pražení sa zrno rýchlo chladí vzduchom alebo vodou.

  1. Mletie kávy

Či je káva pomletá na hrubo alebo je úplne jemná, začína byť pre nás dôležité v okamžiku, keď sa rozhodneme kávu zaliať vriacou vodou. Čím jemnejšia je káva, tým rýchlejšie by mala byť šálka kávy pripravovaná. Z tohto dôvodu je káva na espreso oveľa jemnejšie pomletá ako káva v kávovare.

  1. Varenie kávy

Posledným krokom ku skvelej šálke kávy je jej zaliatie vriacou vodou.

Nezabudnite kávu pred vypitím ovoňať! Dokázalo sa totiž, že už samotná vôňa kávy má energizujúce účinky na mozog.